29.5.2003 Takmer 40 % všetkých chorôb, s ktorými sa stretávajú praktickí lekári, tvoria ochorenia kože a kožných adnex. Čoraz viac sa v dermatologickej problematike presadzujú rôzne formy alergických reakcií - ekzémové ochorenia, atopická dermatitída alebo chronická urtica. Klientela praktických lekárov je v letných mesiacoch rozšírená o skupinu pacientov, ktorí prichádzajú so solárnou dermatitídou a rôznymi formami kožnej alergickej reakcie na bodnutie hmyzom.

Dermatitis solaris, ktorá patrí medzi fotodermatózy, je vo svojej podstate prirodzenou reakciou na slnečné žiarenie. Pri dopade na povrch kože je časť slnečných lúčov priamo odrazená, zvyšok preniká do kože. V jednotlivých vrstvách kože sa následne časť lúčov odráža a časť sa absorbuje. Slnečné žiarenie preniká do svetlej kože (biela rasa) lepšie ako do pigmentovanej. Prienik lúčov je pritom závislý na vlnovej dĺžke. Absorbovaná energia je základom všetkých fotobiologických procesov, ktoré následne v koži prebiehajú. Pásmo UVB (290 - 320 nm) má erytémový účinok, a jeho vplyvom dochádza k pigmentácii kože syntézou melatonínu de novo (tzv. nepriama pigmentácia, dosahuje vrchol za 72 hodín po expozícii slnku a pretrváva dlhšiu dobu). Pásmo UVA (320 - 400 nm) spôsobuje pigmentáciu kože fotooxidáciou redukovaného melatonínu existujúceho v koži (tzv. priama pigmentácia, objavuje sa o niekoľko hodín po expozícii slnku a pretrváva len niekoľko dní). Pri solárnej dermatitíde je reakciou kože na ožiarenie najskôr erytém. Okamžité sčervenanie kože je podmienené vazodilatáciou spôsobenou infračervenými lúčmi, ktoré prenikli do koria. Začervenanie sa stráca, ak postihnutý odíde do tieňa. Neskorý (sekundárny) erytém sa pozoruje o niekoľko hodín po ožiarení a vrchol dosahuje o 12 - 24 hodín. Tento erytém má už všetky príznaky zápalu. Nastáva postupná pigmentácia a deskvamácia. Sekundárny erytém je sprevádzaný uvoľnením histamínu, prostaglandínov a serotonínu, ktoré indukujú vazodilatáciu. UVB žiarenie vyvoláva aj uvoľnenie interleukínov z keratinocytov, ktoré podporujú leukocytárnu chemotaxiu a proliferáciu keratinocytov. Asi o 10 - 20 minút po ožiarení je možné v mikroskopickom obraze vidieť charakteristické sunbur cells z poškodených keratinocytov. Ďalším následkom pôsobenia UV žiarenia je redukcia množstva Langerhansových buniek v koži (fotoimunosupresívne zmeny). Následkom pôsobenia UV žiarenia na kožu je aj niekoľkodňová zvýšená mitóza buniek bazálnej vrstvy epidermis, najmä stratum corneum. Výsledkom je zhrubnutie kože, ktoré zaručuje vyššiu odolnosť kože pred ďalšou expozíciou.
Bodnutie hmyzom vyvoláva lokálnu kožnú reakciu (erytém, edém, pruritus, pálenie) mechanizmami alergickými (prítomnosť špecifických protilátok triedy IgE) aj nealergickými (priame histamínoliberačné pôsobenie toxínov hmyzu).
Alergické prejavy na koži môžu byť výsledkom pôsobenia aj iných podnetov. Kožná reakcia sa objavuje po styku s potravinovými alebo inhalačnými alergénmi.
Dôležitú úlohu v patofyziológii vyššie spomínaných procesov má histamín. V koži (napríklad v bunkách hladkého svalstva a endoteli kapilár) sa nachádzajú histamínové receptory H1, ich dráždenie spôsobuje erytém, pruritus a edém. Podávanie H1-antihistaminík je jedným z dôležitých krokov zvládnutia patologického stavu. Antihistaminiká sú liečivé látky, ktoré blokujú klinické prejavy vyvolané histamínom. Táto skupina je v súčasnosti tvorená troma generáciami. I. generáciu tvorí napr. bisulepín, prometazín, hydroxyzín, difenhydramín. Do II. generácie patrí cetirizín, loratadín, terfenadín. III. generáciu tvorí levocetirizín a desloratadín. Antihistaminiká sú k dispozícii v liekových formách pre rôzne spôsoby aplikácie. Vzhľadom na sedatívny účinok I. generácie antihistaminík pri systémovom podaní sa pozornosť presunula na menej sedatívne liečivá ďalších dvoch generácií. Lokálna aplikácia antihistaminík priamo na postihnuté miesto je však veľmi efektívna a minimalizuje možné vedľajšie účinky látok v porovnaní s perorálnou alebo parenterálnou aplikáciou. Na lokálnu aplikáciu sa dnes bežne používajú antazolín a levokabastín - nosné a očné kvapky pri alergickej rinokonjuktivitíde. Účinnými prostriedkami určenými na lokálnu, kožnú aplikáciu sú antihistaminiká I. generácie - dimetindén alebo difenhydramín (Psilo-Balsam, Stada).

Charakteristika

Psilo-Balsam je antihistaminikum vo forme gélu. Účinnou látkou prípravku je diphenhydramini hydrochloridum, ktoré patrí medzi antihistaminiká I. generácie. Je kompetitívnym antagonistom histamínu na H1 receptoroch. Pôsobí na histamínové H1 receptory v koži. Väzba histamínu na H1 receptory spôsobuje konstrikciu hladkého svalstva, zvýšenú permeabilitu kapilár a dráždenie senzitívnych nervov. Difenhydramín sa reverzibilne viaže na tieto histamínové receptory a táto väzba (na rozdiel od väzby histamínu) nespôsobuje aktiváciu receptorov, ale ich blokádu. Difenhydramín zabraňuje naviazaniu histamínu na receptor a následnému rozvoju jeho tkanivových účinkov. Pri lokálnej aplikácii má antipruriginózny a lokálne anestetický účinok, ktorý zabezpečuje prerušenie alergických prejavov. Efekt lokálnej aplikácie spočíva predovšetkým v antipruriginóznom a lokálne anestetickom účinku spôsobujúcom prerušenie circulus vitiosus (svrbenie - škrabanie - zápalové zmeny - svrbenie), bez vyvolania nežiaducich účinkov spojených so systémovou aplikáciou antihistaminík I. generácie (najmä sedácia). Gélová forma (číry, priehľadný a chladivý gél; gélový základ obsahuje cetylpyridíniumchlorid) umožňuje lokálnu aplikáciu na postihnuté miesto kože, adhéziu vrstvy prípravku na aplikovanom mieste a vstrebávanie účinnej látky.

Farmakokinetika

Po lokálnej aplikácii liečivá látka preniká kožou do tkaniva postihnutého alergickým prejavom. Diphenhydramini hydrochloridum je takmer úplne metabolizovaný v pečeni, kde sa dealkyluje najmä na monodemetylfenhydramín a didemetylfenhydramín, a následne sa oxiduje na difenylmetoxyacetát, ktorý sa eliminuje z organizmu viazaný na glycín a glutamín.

Indikácie

Prípravok Psilo-Balsam gél je určený na liečbu alergických a svrbivých prejavov kože pri jej podráždení spôsobenom nadmernou expozíciou slnku, pri poštípaní alebo bodnutí hmyzom, popáleninách 1. stupňa, ovčích kiahňach a na terapiu iných svrbivých prejavov kože z rôznych príčin.

Kontraindikácie, nežiaduce účinky, interakcie

Prípravok sa nesmie používať pri známej precitlivenosti na účinnú látku alebo iné zložky prítomné v géle (cetylpyridíniumchlorid). Aplikácia gélu môže zriedkavo vyvolať lokálnu reakciu - sčervenanie, pálenie, svrbenie (ekzém, kontaktná dermatitída). Koža ošetrená gélom s obsahom diphenhydramini hydrochloridum nesmie byť vystavená prudkému slnečnému žiareniu. Gél sa nesmie nanášať na sliznice očí, nosa, úst a na poranenú kožu. Liekové interakcie nie sú známe.

Dávkovanie a spôsob aplikácie

Psilo-Balsam gél sa jednoducho nanáša v tenkej vrstve na kožu a jemne rozotiera. Aplikuje sa viackrát denne, zvyčajne 2 - 4-krát. Gél sa ľahko vstrebáva a na koži nezanecháva viditeľné zvyšky.
Prípravok môžu používať dospelí a deti nad 6 mesiacov veku. U malých detí sa prípravok neodporúča nanášať na rozsiahlejšie kožné plochy.
Prípravok obsahuje v gélovom základe mastnú zložku, a z tohoto dôvodu nie je nutné gélom ošetrenú kožu dodatočne natierať iným kožným prípravkom.

Poznámka
Štatút prípravku: liečivý prípravok, nie je viazaný na lekársky predpis. Úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia: nie je hradený. Profil prípravku bol spracovaný kolektívom autorov vedeným profesorom MUDr. Janom Švihovcom, DrSc., a profesorom MUDr. Pavlom Švecom, DrSc., s využitím odbornej literatúry.