28.11.2003 Problém abnormálneho hojenia rán a vznik keloidov trápil ľudstvo už od nepamäti. Prvá zmienka s popisom keloidov bola objavená na papyruse starovekých Egypťanov a datuje sa do obdobia 1700 rokov pred naším letopočtom.
Rozvoj modernej medicíny nám umožňuje účinne liečiť aj nepríjemné kozmetické následky rôznych kožných ochorení a poranení, ku ktorým patria hyperpigmentácia a hypertrofické jazvy alebo keloidy.
Hypertrofické jazvy a keloidy sú najčastejšie následky hojenia rán alebo chronických hnisavých afekcií. Keloidy môžu vznikať aj spontánne, napr. v sternálnej oblasti alebo na ušných lalokoch (až 55 %), kde tvoria až neuveriteľné obrazce. Za tri až štyri týždne sa na miestach porušenia kože zasahujúceho do určitej hĺbky (operačné rany, očkovania, akné, piercing, tetovanie, popáleniny, herpetické eflorescencie a i.) vytvoria tuhé, hladké útvary - pruhovité alebo nepravidelne vyvýšené, ktoré môžu byť veľké až niekoľko centimetrov. Ich sýtočervená farba sa mení na porcelánovo bielu. Po dosiahnutí určitej veľkosti sa už ďalej nemenia. Keloidy sú častejšie prítomné u osôb tmavšej pleti. U príslušníkov čiernej rasy a Hispáncov sa udáva incidencia keloidov v rozmedzí 4,5 - 16 %. Výskyt hypertrofických jaziev je zrejme podstatne vyšší, ale presné údaje nie sú k dispozícii. Keloidy sa môžu vyskytnúť v ktoromkoľvek veku. Najčastejšie sa objavujú v období puberty a dospievania, keďže u mladších jedincov má koža väčší tlak a rozsah kolagénovej syntézy.1 Výskyt je porovnateľný u obidvoch pohlaví.
Presná príčina vzniku keloidov nie je známa, existujú však ľudia, ktorí majú k ich vzniku predispozíciu. Veľkú úlohu teda zrejme zohráva dedičnosť. Niektoré typy HLA systému (HLA-DRB--16, B-14 a BW-16) boli spojené s predispozíciou ku vzniku keloidov.2 Ďalším dôležitým faktorom v patofyziológii keloidných jaziev sú imunologické mechanizmy.3 V keloidných formáciách sa experimentálne preukázali vyššie depozity imunoglobulínov IgG, IgA a IgM. K prídavným faktorom podporujúcim vznik keloidných jaziev patria endokrinné a biochemické mechanizmy, ako aj faktory individuálneho napätia kože.
Liečba keloidných jaziev, ktorú by sme mohli označiť ako ?ťažký boj?, prekonala v posledných desaťročiach dramatický vývoj. V chirurgickej terapii sa používali opakované excízie a sutúry postihnutého miesta atramautickými stehmi za použitia špeciálnych šijacích materiálov. S určitými úspechmi sa stretli kryochirurgické postupy. Do čerstvých lézií sa môžu aplikovať kortikosteroidné suspenzie (triamcinolón), hyaluronidáza alebo interferóny. Medzi novšie postupy patrí injekčná aplikácia bleomycínu alebo 5-fluorouracilu do jaziev. Ožarovanie je dnes kontraindikované vzhľadom na možnosť malígneho zvrhnutia ožiarených buniek. Ďalšou možnosťou je laserové odstraňovanie keloidných jaziev, ktoré má však svoje limity. Tvorbu keloidných jaziev môžeme zastaviť používaním externých kompresií postihnutého miesta v počiatočných fázach ochorenia. Topická liečba dermatologickými prípravkami je predmetom intenzívneho výskumu farmaceutického priemyslu. S určitým úspechom sa používala kyselina retinová. Skúšali sa aj krémy s obsahom vitamínu E a iných antioxidantov, rovnako ako fytopreparáty.
Perkins a Walis popísali v roku 1982 ako prví použitie silikónových gélov u pacientov s jazvami po popáleninách. Gél aplikovali pomocou semiokluzívneho obväzu na postihnuté miesto.
Silikóny sú syntetické polyméry. Najčastejšie používaným polymérom je polydimetylsiloxán (PDMS). Jednotlivé prípravky sa líšia dĺžkou reťazca a stupňom polymerizácie. Postupom času klinické pokusy preukázali účinnosť a bezpečnosť silikónových gélov v liečbe hypertrofických jaziev a keloidov, aj keď presný mechanizmus ich účinku nie je zatiaľ celkom objasnený. Uvažuje sa o tom, že silikón zabraňuje vysušovaniu kože, ktoré zrejme navodzuje patologické procesy hojenia rán (patologická reprodukcia fibroblastov so zvýšenou syntézou kolagénu a glykosaminoglykánov). Pod vplyvom liečby silikónovými gélmi dochádza k zmierneniu začervenania v jazve, ustupuje svrbenie a zlepšuje sa jemnosť a pružnosť kože. Silikónový gél je potrebné aplikovať v čase začatia procesu reepitelizácie rany. U detí je jeho používanie obzvlášť vhodné pre jeho jednoduchú aplikáciu a nebolestivosť.4
Silikónový gél na vonkajšie použitie je na našom trhu dostupný v prípravku DermatixSiGel spoločnosti ICN.

Charakteristika

DermatixSiGel je polymér silikónu vo forme priehľadného samoschnúceho gélu na vonkajšie použitie. Obsahuje polysiloxán a oxid kremičitý. Prípravok udržiava vlhkosť kože, a tým napomáha reštrukturalizácii jaziev (hypertrofických, keloidných) po bežných chirurgických výkonoch, po ošetrení laserom, traumatických poraneniach a popáleninách. Vyhladzuje, zmäkčuje a zjemňuje väčšinu jazvových tkanív, zmierňuje svrbenie a napomáha dekolorácii.

Klinické štúdie

Postup pri liečbe hypertrofických jaziev a keloidov je charakterizovaný širokým výberom rôznych možností, ktorých účinky však nie sú vždy potvrdené aj prospektívnymi štúdiami s príslušnou kontrolnou skupinou. V niektorých prípadoch nie je k dispozícii ani dostatok údajov o bezpečnosti liečby.5 Od začiatku 80. rokov, kedy boli semiokluzívne obväzy s obsahom silikónového gélu použité po prvýkrát u pacientov s popáleninami, uskutočnilo sa niekoľko randomizovaných klinických pokusov a otvorených štúdií (spolu 27 metaanalýz a 8 randomizovaných kontrolovaných štúdií), ktoré preukázali bezpečnosť a účinnosť liečby silikónovými gélmi, a to nielen pri popáleninách, ale aj pri hojení keloidných jaziev inej etiológie. Napriek iniciálnej nedôvere je v súčasnosti k dispozícii dostatočné množstvo dôkazov, svedčiacich o klinickej účinnosti silikónového gélu, ktorý sa v súčasnosti štandardne používa najmä v plastickej chirurgii.5 V nedávno vydanej publikácii od skupiny odborníkov z International Advisory Pannel on Scar Management sa odporúča použitie silikónového gélu pri ošetrení rôznych druhov jaziev.
Potrebné je spomenúť aj význam profylaktického použitia silikónového gélu, ktorý má nezastupiteľnú úlohu najmä u jedincov so zvýšenou náchylnosťou na tvorbu patologických jaziev, vďaka čomu je možné vzniku týchto jaziev predchádzať. V jednej z klinických štúdií bolo preukázané, že čerstvé jazvy (mladšie ako 3 mesiace) sa po aplikácii silikónového gélu u pacientov nemenia na hypertrofické.6

Použitie

DermatixSiGel sa používa na ošetrenie jaziev po zahojení rany, keď je jej povrch už zacelený. Je vhodný na prevenciu keloidných a hypertrofických jaziev po bežných chirurgických zásahoch, ošetreniach laserom, traumatických poraneniach a popáleninách. Gél je vhodný pre aplikáciu aj u detí. Minimálna odporúčaná doba používania sú dva mesiace. Dlhšie používanie prináša lepší klinický účinok.

Kontraindikácie, nežiaduce účinky, interakcie

DermatixSiGel sa neodporúča používať pri známej precitlivenosti na niektorú zložku prípravku. Nesmie sa aplikovať na otvorené alebo čerstvé rany a nesmie prísť do kontaktu so sliznicami a s očami. Gél môže ojedinele spôsobiť začervenanie pokožky na mieste aplikácie, bolesť alebo podráždenie kožného povrchu. Prípravok sa nesmie aplikovať na kožu ošetrenú inými prípravkami (napr. masťou s obsahom antibiotík alebo iných liečivých látok).

Dávkovanie a spôsob aplikácie

DermatixSiGel sa ľahko aplikuje na všetky miesta pokožky vrátane tváre, kĺbov a rôznych záhybov. Zľahka sa nanáša veľmi tenká vrstva prípravku 2-krát denne na postihnuté miesto, ktoré sa predtým jemne umyje mydlom, opláchne vodou a dôkladne vysuší. Nanesená tenká vrstva gélu sa nechá v priebehu asi 4 - 5 minút voľne zaschnúť. Po rýchlom zaschnutí vytvára gél priehľadnú vrstvičku. Až po zaschnutí gélu je možné pokožku prikryť odevom alebo naniesť make-up.

Literatúra
1. English RS, Shenefelt PD. Keloids and hypertrofic Scars. Dermatol Surg 1999;25:631-638.
2. Castagnoli C, Perucio D, Stella M, et al. The HLA-DRB 16 allogenotype constitutes a risk factor for hypertrophic scarring. Hum Immunol 1990;29:229-232.
3. Castagnoli C, Stella M, Magliacani G, Alasia ST, Richirdi P. Anamalous expression of HLA class II molecules on keratinocytes and fibroblasts in hypertrophic scars consequent to thermal injury. Clin Exp Immunol 1990;82:350-354.
4. Brissett AE, Sherris DA. Scar contractures, hypertrophic scars, and keloids. Facial Plastic Surgery 2001;17:263-271.
5. Mustoe TA, Cooter RD, Gold MH, et al. International clinical recommendations on scar management. Plast Reconstr Surg 2002;110:560-571.
6. Fulton JE. Silicone gel sheeting for the prevention and management of evolving hypertrophic and keloid scars. Dermatol Surg 1995;21:947-951.

Poznámka: Štatút prípravku: kozmetický prípravok. Úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia: nie je hradený. Profil bol spracovaný kolektívom autorov vedeným MUDr. Pavlom Kostiukom CSc., s využitím odbornej literatúry.