14.12.2003 Zápalové afekcie v orofaryngeálnej oblasti patria k najčastejším diagnózam, najmä v ordináciách praktických lekárov. Zápaly môžu byť vyvolané pôsobením mikroorganizmov (či už ide o baktérie, kvasinky alebo plesne), chemickým dráždením (napr. systémovou aplikáciou cytostatík), alebo faktormi fyzikálnymi (napr. ožarovanie nádorov v oblasti hlavy a krku). Zápaly rôznej etiológie v oblasti úst a hrdla sú nielen medicínskym problémom, ale veľmi nepriaznivo ovplyvňujú aj kvalitu života postihnutých pacientov.

Povrchový zápal sliznice hltana (pharyngitis acuta) sa iba zriedkavo vyskytuje samostatne. Často býva sprievodným príznakom vírusových katarov dýchacích ciest. Exogénna bakteriálna superinfekcia sliznice hltana sa môže vyskytnúť, ale častejšie sa uplatňujú saprofytické baktérie horných dýchacích ciest alebo ústnej dutiny. Zápal nepostihuje rovnomerne všetky úseky hltana. U detí býva výraznejší v nosohltane, u dospelých v ústnej časti hltana.
Tonzilitídy sú najčastejšie vyvolané mikrobiálnou nákazou - streptokokmi. Podľa patologicko-anatomického obrazu rozlišujeme rôzne stupne postihnutia tonzíl - od ľahších foriem (tonsillitis catarrhalis, t. lacunaris, t. follicularis) až po závažné stavy (t. ulceromembranosa). Tonzilitídy vznikajú aj symptomaticky, pri niektorých celkových infekčných ochoreniach, (diftéria, infekčná mononukleóza) alebo hematologických ochoreniach (angina agranulocytica, angína pri akútnej leukémii). Môžu vyvolať aj závažné klinické komplikácie (najmä u imunokompromitovaných jedincov), ako sú paratonzilárne flegmóny alebo abscesy, ale aj celkovú sepsu.
Najčastejším klinickým prejavom nežiaducich účinkov ožarovania v oblasti hlavy a krku a systémového podávania chemoterapie je mukozitída ústnej dutiny. Dochádza k nej pod vplyvom inhibície proliferácie buniek epitelu so zníženou rýchlosťou ich obnovy. Mukozitída má nanešťastie výraznú tendenciu k vzniku ulcerácií, čo prináša značné utrpenie svojmu nositeľovi. Okrem veľmi intenzívnych bolestí trpia pacienti aj poruchami príjmu potravy. Sliznica postihnutá mukozitídou je veľmi náchylná k infekciám (bakteriálnym, kvasinkovým, plesňovým), s možnou generalizáciou.
Ako farmakoterapia sa u vyššie opísaných patologických stavov s výrazným úspechom používajú liečivá s antiflogistickým, lokálne anestetickým a antimikrobiálnym účinkom, s výhodnosťou lokálne aplikovateľnej formy kloktadiel, roztokov k výplachom, pastiliek alebo rozpustných tabliet. Jedným z osvedčených liečiv tohto typu je benzydamín.
Benzydamín patrí do skupiny nesteroidných antiflogistík. Pri lokálnej aplikácii vykazuje silný analgetický, antimikrobiálny a protizápalový účinok, redukuje zápalový edém a bolesti spojené so zápalovým poškodením fyzikálneho, chemického alebo mikrobiálneho pôvodu. Benzydamín vo forme hydrochloridu je obsiahnutý v prípravku Tantum Verde 0,15 % sol. a Tantum Verde P 3 mg pastilky.

Charakteristika

Benzydamini hydrochloridum je nesteroidné antiflogistikum (NSAID), pripravené v prvej polovici 60. rokov v laboratóriách spoločnosti Angelini. Ide o účinnú látku s protizápalovým, analgetickým a anestetickým pôsobením. Ovplyvňuje ako povrchové, tak aj v hĺbke lokalizované zápaly. Základom antiflogistického účinku benzydamínu je potlačenie tvorby prozápalových mediátorov, zníženie celulárnej agregácie, adhézie ako aj agregácie neutrofilov, teda procesov, ktoré sú odpoveďou na prozápalové stimuly. Benzydamín znižuje permeabilitu kapilár, pôsobí preto antiedematózne a má antiagregačný vplyv na trombocyty v priebehu zápalu. Inhibuje adhéziu polymorfonukleárov k endoteliálnym bunkám, a pôsobí tak preventívne proti poškodeniu endotelu. Medzi ďalšie protizápalové účinky benzydamínu patria inhibícia tvorby mukopolysacharidov a pôsobenie na faktor aktivujúci trombocyty (platelet-activating factor). Na rozdiel od niektorých iných NSAID sa benzydamín nevyznačuje ulcerogénnymi nežiaducimi účinkami. Dôvodom tohto javu je skutočnosť, že benzydamín (na rozdiel od ostatných NSAID) je výrazným inhibítorom syntézy prostaglandínov (s výnimkou tvorby PGE2).
Lokálne analgetické pôsobenie benzydamínu je sprostredkované jeho interakciou s iónovými kanálmi, zodpovednými za prenos signálu nervovými vláknami. Benzydamín pôsobí deštruktívne na patogénne mikroorganizmy tým, že poškodzuje ich bunkovú stenu.

Farmakokinetika

Po lokálnej aplikácii účinná látka dobre preniká sliznicami a rozptyľuje sa v tkanivách postihnutých zápalom. Vzhľadom na pomalé vstrebávanie z miesta aplikácie sa do systémového obehu dostáva menej ako 10 % podanej látky. Na rozdiel od ostatných NSAID sa neviaže na plazmatické proteíny, a preto sa lepšie kumuluje v mieste zápalu. Ďalším dôvodom vysokej koncentrácie benzydamínu v mieste zápalu je skutočnosť, že toto liečivo má zásadité pH, zatiaľ čo v zápalovej lokalite je pH kyslé. Nízka systémová dostupnosť prispieva k zníženiu rizika systémových nežiaducich účinkov.

Klinické štúdie

V rade štúdií bola skúmaná antimikrobiálna aktivita benzydamínu. V jednej z nich1 bol dokázaný jeho účinok proti mnohým baktériám (Streptococcus pyogenes, Pseudomonas aeruginosa, Proteus vulgaris, Staphylococcus aureus), ale i kvasinkám (Candida albicans) a plesniam (Saccharomyces cerevisiae).
Účinnosť topickej perorálnej aplikácie roztoku benzydamínu pri zápaloch v orofaryngeálnej lokalizácii bola skúmaná v placebom kontrolovaných štúdiách. Do štúdií účinnosti benzydamínu pri akútnej a chronickej faryngitíde bolo zahrnutých niekoľko tisíc pacientov.2 Výsledky ukázali, že benzydamín je účinný v 80 %, jednak v potlačení bolesti a dysfágie, ako aj hyperémie a edému. Účinok v štúdiách nastupoval v priebehu 10 minút po aplikácii. Štúdia účinnosti benzydamínu u pacientov s aftami, stomatitídou, gingivitídou a periodontitídou preukázala zlepšenie u 75 % zaradených osôb.3 U pacientov s postradiačnou mukozitídou znižoval benzydamín nielen samotné zápalové prejavy, ale aj riziko sekundárnej infekcie a lokálneho krvácania u 80 % pacientov.4 V jednej zo štúdií bola preukázaná účinnosť benzydamínu v profylaxii vzniku postradiačnej mukozitídy u pacientov s karcinómom v oblasti hlavy a krku.5 Účinnosť benzydamínu pri periodontitíde bola takisto preukázaná v niekoľkých štúdiách.6 Viac ako 300 pacientov bolo zaradených do štúdií účinnosti benzydamínu u pacientov po chirurgických zákrokoch v orofaryngeálnej oblasti, vrátane tonzilektómie, s preukázateľným zlepšením subjektívnych aj objektívnych ukazovateľov zápalu u väčšiny pacientov.7 Použitie benzydamínu u detí bolo testované v niekoľkých štúdiách. Do jednej z nich bolo zaradených 146 detí s bolesťami v hrdle a problémami s prehĺtaním. Ťažkosti ustupovali v skupine benzydamínu oproti placebu signifikantne výraznejšie.8

Indikácie

Roztok Tantum Verde (0,15% sol.) je vzhľadom na analgeticko--antiflogistický účinok indikovaný na liečbu zápalových procesov v ústnej dutine a hltane, ako sú parodontitída, tonzilitída, gingivitída, glositída, faryngitída, stomatitída, afty (vrátane sekundárnych ťažkostí po chemoterapii alebo rádioterapii). Ďalšou indikáciou je podporná liečba po chirurgických a stomatologických zákrokoch v orofaryngeálnej oblasti.
Pastilky Tantum Verde (P 3 mg) sa pre analgeticko-antiflogistický účinok indikujú na liečbu zápalových procesov v ústnej dutine a hltane (parodontitída, tonzilitída, gingivitída, glositída, faryngitída, stomatitída, afty a pod.). Odporúčajú sa aj na podpornú liečbu po chirurgických a stomatologických zákrokoch v orofaryngeálnej oblasti.

Kontraindikácie, nežiaduce účinky, interakcie

Roztok Tantum Verde (0,15% sol.) je kontraindikovaný pri precitlivenosti na niektorú jeho zložku. V tehotenstve sa môže aplikovať iba v prísne indikovaných prípadoch, v dobe laktácie sa nesmie používať. Liekové a iné interakcie nie sú známe.
Pastilky Tantum Verde (P 3 mg) sa nesmú užívať pri známej precitlivenosti na niektorú zložku prípravku a pri fenylketonúrii. Aj keď štúdie nepreukázali účinky prípravku na poškodenie plodu, prípravok by sa mal v tehotenstve používať iba v lekárom indikovaných prípadoch. Vzhľadom na to, že nemožno vylúčiť prienik do materského mlieka, nemali by sa pastilky Tantum Verde (P 3 mg) používať v období dojčenia. Bezprostredne po aplikácii sa môže objaviť pocit tŕpnutia v dutine ústnej alebo v hrdle. Tento nežiaduci účinok pomerne rýchlo odznie. V ojedinelých prípadoch môžu pacienti pocítiť mierne pálenie a len výnimočne sa dostavuje nevoľnosť či zvracanie. Liekové interakcie nie sú známe.

Dávkovanie a spôsob aplikácie

Roztok Tantum Verde (0,15% sol.) sa používa neriedený na výplachy úst, na kloktanie alebo sa nastrieka priamo na postihnuté miesto v ústnej dutine alebo hrdle. Podáva sa 2- až 6-krát denne v intervaloch 1,5 - 3 hodiny. Pri kloktaní a výplachoch sa aplikuje minimálne 30 sekúnd v množstve 15 ml (1 polievková lyžica), zvyčajne po jedle. Ak sa používa balenie s rozprašovačom, aplikujú sa 3 až 4 vstreky 5-krát denne na postihnuté miesto. Roztok je určený pre dospelých a deti od 4 rokov. Deťom, ktoré samy nevedia kloktať, sa ústna dutina vytiera tampónom napusteným neriedeným roztokom benzydamínu. U týchto detí, alebo pacientov, ktorí majú problémy s kloktaním, je vhodné použiť rozprašovač. Balenie prípravku po 1 000 ml je vhodné na použitie priamo v ordinácii po výkone v ústnej dutine s tým, že potom pacient sám ďalej pokračuje v liečbe.
Pastilky Tantum Verde (P 3 mg) sa nechajú pomaly rozpúšťať v ústach. Podávajú sa až 6-krát denne, teda v intervale 1,5 - 3 hodiny. Pastilky sú určené pre dospelých a deti od 4 rokov.

Literatúra
1. Fanaki NH, El-Nakeeb MA. Antimicrobial activity of benzydamine, a non-steroid anti-inflammatory agent. J Chemother 1992;4:347-352.
2. Froom J, Boisseau V. Benzydamine oral rinse for sore throat. Curr Ther Res 1979;26:856-861.
3. Yankell SL, et al. Evaluation of benzydamin HCl in patients with aphtous ulcers. Compendium of continuing education 1981;11:1-17.
4. Kim JH. The role oftopical benzydamine in the management of radiation mucositis of the oropharynx. Res Clin Forums 1988;10:79-89.
5. Epstein JB, et al. Benzydamine HCl for prohylaxis of radiation-induced oral mucositis. Cancer 2001;92:875-885.
6. Landry RG, et al. Effectiveness of benzydamine HCl in the treatment of periodontal post-surgical patients. Res Clin Forums 1988;10:105-117.
7. Egel T. The analgesic and anti-inflammatory effect of benzydaminegargle solution - a double blind study. Medizinische Welt 1981;32:746-748.
8. Schachtel BP, et al. A randomized, double-blind, placebo-controlled model demonstrating the topical effect of benzydamine in children with sore throat. Annual meeting of American society of clinical pharmacology an therapeutics. Lake Buena Vista, Florida, 1996.

Poznámka
Štatút prípravku: liečivý prípravok, nie je viazaný na lekársky predpis. Úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia: nie je hradený. Profil prípravku bol spracovaný kolektívom autorov vedeným profesorom MUDr. Janom Švihovcom, DrSc., a profesorom MUDr. Pavlom Švecom, DrSc., s využitím odbornej literatúry a SPC podľa poslednej revízie.