28.1.2003 Aj napriek tomu že choroby, ktoré sa dnes definujú ako alergické, boli známe od pradávna, pojem alergie? vznikol v minulom storočí. Dva v tejto súvislosti najčastejšie používané pojmy - alergia a atopia - sa často navzájom zamieňajú. Atopia je geneticky podmienená (polygénna) dispozícia k vzniku alergického ochorenia. Na podklade atopie sa môžu rozvinúť niektoré manifestné alergické ochorenia, napríklad sezónna rinitída, priedušková astma alebo atopická dermatitída. Počet atopikov v populácii sa odhaduje na 30 - 40 % a počet osôb s klinickými prejavmi alergie na 25 - 30 %.
Alergická reakcia I. typu (zodpovedná za rozvoj akútnych ťažkostí u chorôb vznikajúcich na podklade atopie) má dve fázy. V priebehu včasnej fázy (do 30 minút) dochádza k uvoľneniu a tvorbe mnohých mediátorov (histamín, leukotriény, prostaglandíny, PAF, tromboxány), ktoré majú vazoaktívny účinok a sú zodpovedné za akútne príznaky alergickej reakcie (svrbenie, exantémy, edémy, nádcha, bronchospazmus, hypotenzia). Neskorá fáza sa prejavuje oneskorene (do 8 - 12 hodín). Vytvárajú sa pri nej sekundárne mediátory, ktoré majú chemotaktické účinky na eozinofily, neutrofily, trombocyty a lymfocyty. Tieto bunky, zúčastňujúce sa zápalovej reakcie, infiltrujú zasiahnuté tkanivá a produkujú látky podporujúce ďalší priebeh alergického zápalu (recidivujúce, chronické príznaky, poškodenia tkanív). Počas alergickej reakcie sa aktivujú adhezívne molekuly ovplyvňujúce zápal na povrchu endotelu. Alergická reakcia má aj neurogénnu zložku, ktorá spôsobuje aktiváciu cholinergnej transmisie.
Spoznávanie patofyziologických mechanizmov alergických reakcií umožnilo vývoj pestrej ponuky liečiv. V liečbe alergických stavov sa používa niekoľko skupín liečiv: antihistaminiká, kortikosteroidy, kromóny, dekongestíva, obmedzene anticholinergiká a kalcium.
Antihistaminiká sú látky, ktoré blokujú klinické prejavy vyvolané histamínom (napríklad svrbenie, kýchanie, edém, erytém, bronchospazmus). Histamín sa uvoľňuje pri alergickej reakcii I. typu po väzbe alergénu na špecifickú protilátku IgE, umiestnenú na povrchu bunky obsahujúcej histamínové granuly. Ako histamínoliberátory môžu pôsobiť aj niektoré liečivá, toxíny a cytokíny. Histamín má svoju úlohu nielen vo včasnej fáze alergickej reakcie, ale na základe dnešných poznatkov zasahuje aj do neskorej, zápalovej fázy a ovplyvňuje aj následnú remodeláciu postihnutých tkanív. V terapii alergických stavov sa využívajú liečivá zo skupiny blokátorov H1-receptorov (tieto receptory sú zodpovedné za konstrikciu hladkého svalstva, zvýšenú permeabilitu kapilár a dráždenie senzitívnych nervov). Antihistaminiká sa podávajú perorálne, lokálne alebo parenterálne.
I. generáciu antihistaminík (napr. bisulepín, dimetindén, ketotifén) tvoria vysoko lipofilné látky s dobrým prienikom hematoencefalickou bariérou. S tým súvisí ich účinok sedatívny až hypnotický a antiemetický. Väčšina týchto liečiv má aj aktivitu anticholinergnú (sucho v ústach, poruchy mikcie). Výrazný pokrok vo farmakoterapii alergických chorôb zaznamenal vývoj antihistaminík II. generácie, ktoré sa do klinickej praxe zavádzali počas 80. rokov minulého storočia. Túto skupinu tvoria hydrofilné látky so zlým prienikom do CNS, a tým výrazne zníženým sedatívnym účinkom. V porovnaní s I. generáciou majú výhodnejšie vlastnosti - vyššiu selektivitu k H1-receptoru, rýchlejší nástup účinku a jeho dlhodobejšie trvanie, ako aj pozitívne pôsobenie v neskorej fáze alergickej reakcie. U niektorých antihistaminík tejto generácie (napr. u astemizolu) sa prejavil problém možného predĺženia intervalu QT a vzniku tachyarytmie pri zvýšení ich plazmatickej koncentrácie následkom predávkovania, prípadne narušenia biotransformácie (pri poruche funkcie pečene alebo interakciách s liečivami biotransformovanými v pečeni cytochrómovým systémom P-450). Z tohoto dôvodu boli v niektorých krajinách stiahnuté z trhu. K používaným antihistaminikám II. generácie bez týchto nežiaducich účinkov patria loratadín (Claritine , Schering-Plough), terfenadín, ebastín, mizolastín, fexofenadín, azelastín, levokabastín a cetirizín. V súčasnosti je na našom trhu aktívny metabolit loratadínu - desloratadín (Aerius, Schering-Plough) s výraznými antialergickými a antiinflamačnými účinkami.

Charakteristika

Loratadín je vysoko účinné tricyklické antihistaminikum II. generácie, ktoré je rýchlo absorbovateľné z gastrointestinálneho traktu. Nástup antialergického účinku nastáva do 30 minút. Loratadín patrí medzi dlhodobo pôsobiace antihistaminiká so selektívnym antagonistickým účinkom na periférne H1-receptory a stabilizačným účinkom na žírne bunky. Inhibuje aktivitu adhezívnych molekúl a má málo významnú afinitu k H2-receptorom. Neinhibuje uvoľňovanie noradrenalínu a nemá vplyv na kardiovaskulárny systém a na elektrickú aktivitu srdca. Loratadín je vhodný na liečbu a prevenciu všetkých alergických ochorení nosa, očí a kože. Takmer nepreniká do CNS a nemá nežiaduce sedatívne účinky. Je preto bezpečným liekom aj pre vodičov alebo pilotov, nespôsobuje únavu u detí a osôb intenzívne fyzicky a psychicky pracujúcich. Vzhľadom na dokázanú bezpečnosť prípravku, jeho široký terapeutický index a na nemožnosť zneužívania alebo vyvolania závislosti schválil v minulom roku americký Úrad pre potraviny a liečivá (Food and Drug Administration - FDA) uvoľnenie loratadínu medzi voľnopredajné prípravky v USA.

Farmakokinetika

Absorpcia látky je po perorálne podanej dávke pomerne rýchla. Loratadín podlieha významnému efektu prvého prechodu v pečeni. Vznikajúci hlavný metabolit - deskarboethoxyloratadín - je biologicky aktívny. Polčas distribúcie je 1 hodina, priemerný polčas eliminácie je 12 hodín. Distribučný polčas aktívneho metabolitu je 2 hodiny a polčas eliminácie 20 hodín. Vylučovanie loratadínu a jeho metabolitov sa uskutočňuje v rovnakej miere močom a stolicou. Loratadín sa viaže na plazmatické bielkoviny z 97 - 99 %. Jeho aktívny metabolit sa viaže v množstve 73 - 76 %. V malom množstve je loratadín a jeho hlavný metabolit vylučovaný do materského mlieka. Antialergický účinok nastupuje rýchlo, v priebehu 30 minút, a trvá zvyčajne 24 hodín.

Klinické štúdie

Účinnosť loratadínu v symptomatickej terapii alergických chorôb bola preukázaná mnohými štúdiami v 80. rokoch minulého storočia. Bezpečnosť látky (ovplyvnenie kardiovaskulárneho systému, vplyv na činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť - vodiči, piloti) bola testovaná aj v 90. rokoch minulého storočia. Výsledky štúdií, do ktorých bolo zaradených viac ako 6 000 pacientov, ukázali, že loratadín v jednorázovej dávke 10 mg denne je schopný účinne zmierniť príznaky alergickej rinitídy a alergických kožných ochorení. Loratadín pozitívne ovplyvňuje hlavné príznaky alergickej rinitídy - kýchanie, nádcha, svrbenie sliznice nosa, svrbenie a pálenie očí ako aj svrbenie a erytém pri kožných alergických ochoreniach. Klinické štúdie potvrdili rýchly ústup príznakov (u väčšiny pacientov do 30 minút) v priebehu terapie loratadínom. Loratadín je dobre znášaný, výskyt sedatívnych a anticholinergných príznakov sa neodlišuje od placebovej skupiny. V porovnaní s inými antihistaminikami II. generácie vynikal významne nižší výskyt sedácie počas terapie loratadínom.
V roku 2000 boli vo Veľkej Británii publikované výsledky vyšetrení praktických lekárov, ktorí hodnotili účinky antihistaminík II. a III. generácie. Celkovo bolo vyšetrených 43 363 pacientov, z ktorých loratadín užívalo 9 308 (cetirizín 9 554, fexofenadín 16 638 a akrivastatín 7 863). U pacientov užívajúcich loratadín sa objavilo len 19 prípadov sedácie, bol to najnižší zaznamenaný výskyt v porovnaní s ostatnými sledovanými antihistaminikami.
Štúdia publikovaná v časopise Clinical Therapeutics (2000;22:613-21) sledovala bezpečnosť loratadínu v dávke 5 mg/deň vo forme sirupu u detí vo veku 2 - 5 rokov. Záverom štúdie bolo, že loratadín je dobre tolerovaný aj u detí predškolského veku, výskyt nežiaducich účinkov sa neodlišoval od placeba a nezistili sa žiadne zmeny na EKG.

Indikácie

Loratadín je indikovaný na liečbu prejavov alergií a alergického zápalu. Tlmí príznaky spojené s alergickou nádchou (intermitentnou aj perzistujúcou), ako sú kýchanie, nádcha, pálenie a svrbenie nosa a očí. Loratadín sa používa v liečbe žihľavky a iných kožných alergických ochorení, u ktorých tlmí svrbenie a erytém.

Kontraindikácie, nežiaduce účinky

Okrem precitlivenosti na loratadín medzi kontraindikácie užívania patrí vek do jedného roka života. Opatrnosť je potrebná pri podávaní tehotným a dojčiacim ženám.
K nežiaducim účinkom patria bolesti hlavy, nespavosť, nervozita, gastrointestinálne poruchy (nauzea, zvýšená chuť k jedlu, gastritída).

Dávkovanie a spôsob užívania

Loratadín je určený na liečbu dospelých aj detí. Odporúčané dávkovanie u detí nad 12 rokov veku a dospelých je 10 mg loratadínu 1-krát denne, najlepšie pred jedlom. Deťom vo veku 2 - 12 rokov s hmotnosťou nad 30 kg sa odporúča dávkovanie 10 mg 1-krát denne; s hmotnosťou nižšou ako 30 kg 5 mg loratadínu 1-krát denne. U malých detí vo veku 1 - 2 roky sa odporúča dávka 2,5 mg loratadínu 1-krát denne.
Opatrnosť je potrebná u detí s ťažkými poruchami funkcie pečene a obličiek. Pacientom s ťažkým poškodením pečene sa podávajú redukované dávky loratadínu.

Poznámka: Štatút prípravku: liečivý prípravok, je viazaný na lekársky predpis. Úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia: viď Vestník MZ SR. Profil prípravku bol spracovaný kolektívom autorov vedeným profesorom MUDr. Janom Švihovcom, DrSc., a profesorom MUDr. Pavlom Švecom, DrSc., s využitím odbornej literatúry a SPC podľa poslednej revízie.